Významné dáta z dejín mesta

• Rok 1235, január 7., Perugia 
  Pápež Gregor IX. zasahuje do sporu o desiatky Podolínca a okolitých obcí medzi Krakovským biskupstvom a Spišským prepoštom.
• 1272-1279 
  Kunigunda, dcéra uhorského kráľa Bela IV. a krakovská a sandomierska vojvodkyňa daruje mešťanovi Henrichovi šoltýstvo v Podolínci podľa megdeburského práva.
• 1288, december 20., Stary Sacz
  Kunigunda daruje šoltýsovi Henrichovi les medzi Podolíncom a Hniezdnym a oslobodzuje obyvateľov Podolínca od akýchkoľvek daní a služieb. Dáva im aj ďalšie mestské práva.
• 1289, Stary Sacz
  Kunigunda obnovuje Henrichovi šoltýsku listinu z rokov 1272-1279, ktorá zhorela, a obnovuje Podolíncu mestské výsady.
• 1292, november 6., Krakov
  Václav, český kráľ a krakovský a sandomiersky vojvoda dáva šoltýsovi Henrichovi a mestu Podolínec rozsiahle výsady podľa magdeburského práva, medzi nimi aj právo skladu. Nariaďuje okolitým obciam, aby pomáhali pri výstavbe hradieb Podolínca.
•  1298, marec 28., Rím
  Krakovský biskup Ján potvrdzuje listinu jeruzalemského arcibiskupa Bazila Armenského a iných hodnostárov, ktorí udelili odpustky tým veriacim, ktorí pomôžu pri stavbe farského kostola v Podolínci.
•  1343, apríl 28., Vyšehrad
  Ľudovít I., uhorský kráľ, oslobodzuje podolínskych mešťanov spod právomoci spišských a ľubovnianskych kastelánov a dáva im také práva, aké majú ostatné kráľovské mestá.
• 1345, máj 8., Vyšehrad
  Ľudovít I., uhorský kráľ, určuje Podolíncu ročnú daň vo výške 30 mariek spišskej miery.
• 1345, november 25., Vyšehrad
  Ľudovít I., uhorský kráľ, podriaďuje obyvateľov Podolínca len pod súdnu právomoc richtára a rady, ako to majú ostatné kráľovské mestá.
• 1364, október 5., Budín 
  Ľudovít I., uhorský kráľ, potvrdzuje Podolíncu listiny z rokov 1343 a 1345.
• 1391, december 6., Spišská Kapitula
  Podolínsky šoltýs Mikuláš Knol predáva svoje majetky a práva mestu.
• 14. storočie
  Mesto Podolínec používa pečať s kruhopisom: + S.CIVIM. DE PVDLIN. a s vyobrazením madony s Dieťaťom na rukách a štyroma hviezdami.
• 1409, apríl 10. 
  Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, povoľuje Imrichovi z Perína postaviť si vnútri podolínskych hradieb hrad.
• 1409, júl 25., Budín
  Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, dáva Podolíncu právo na konanie dvoch výročných trhov.
• 1412, apríl 7., Košice
  Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, povyšuje Podolínec medzi slobodné kráľovské mestá a oslobodzuje mešťanov od platenia zvláštnych daní a časti cla.
• 1412, november 8., Záhreb
  Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, zálohuje poľskému kráľovi Vladislavovi za 37000 kôp českých grošov 16 miest zo Spiša, včítane Podolínca.
• 1415, január 2.
  Spísané artikuly cechu čižmárov mesta Podolínec (najstaršie zachované artikuly z územia Slovenska).
• 1442, december 29., Budín
  Vladislav I., uhorský kráľ, potvrdzuje Podolíncu právo skladu podľa ostatných uhorských miest.
• 15. storočie
  Podolínec používa pečať, ktorého pečatné pole vyplňuje písmeno "P", z ktorého vychádza žiara.
  1580, jún 1., Toporec
  Medzinárodná komisia vedená Jánom Rueberom rieši spor o hranice medzi Podolíncom a Toporcom.
• 1642, november 8.
  Stanislav Ľubomírsky vydáva zakladaciu listinu pre piaristický kláštor v Podolínci.
• 1648-1651
  Dokončené budovy piaristického kolégia a kostola.
• 1704, február 20., Krakov
  August II., poľský kráľ, dáva Podolíncu právo na ďalšie dva výročné trhy.
• 1750, jún 5., Varšava
  August III., poľský kráľ, potvrdzuje všetky výsady Podolínca a dáva im právo na ďalšie dva jarmoky.
• 1772, november 10.
  Podolínec bol slávnostne vrátený do Uhorska. Skončil sa 360 rokov trvajúci záloh.
• 1778-1876 
  Podolínec bol súčasťou Provincie XVI. spišských miest.
• 1893
  Podolínec je napojený na železničnú sieť.
• 1945, január 25.
  Oslobodenie Podolínca vojskami 4. ukrajinského frontu.
• 1968, apríl 10., Košice 
  Podolíncu sa priznáva charakter mesta a zriaďuje sa mestský národny výbor.
• 1970, február 19., Podolínec
  Mestský národný výbor schvaľuje erb mesta podľa pečatidla z 15. storočia - v modrom štíte zlaté majuskulné "P".
• 1991, apríl 26., Podolínec
  Mestské zastupiteľstvo schvaľuje nový erb podľa najstaršej pečate: Zo spodného okraja modrého štítu vyrastajúca strieborná Madona s Dieťaťom na rukách a so svätožiarou, sprevádzaná štyroma striebornými hviezdami. Prijíma tiež zástavu mesta.
• 1991, jún 11., Bratislava
  Vláda Slovenskej republiky vyhlasuje pamiatkovú rezerváciu v meste Podolínec a stredoveké nástenné maľby v Rím.kat. kostole Nanebovzatia Panny Márie v Podolínci za národnú kultúrnu pamiatku.

PhDr. Ivan Chalupecký
PhDr. Ján Beňko, CSc.
Ing. Marián Beňo