Spišská renesančná zvonica

    V období renesancie mesto vybudovalo typickú stavbu a to Spišskú renesančnú zvonicu. Zvonica vznikla prestavaním staršej stredovekej zvonice a to v roku 1659. Mesto vybudovalo zvonicu z niekoľkých dôvodov a to kvôli tomu, že na Spiši bolo zvykom vyzváňať aj viac ako 10 krát denne a niektoré zvonenia mohli trvať aj niekoľko hodín. Bolo bežným zvykom, že čim malo mesto väčšie zvony tým bolo bohatšie a na vyššej pozícií. Tiež môžeme predpokladať, že stará zvonica alebo veža kostola bola takýmto vyzváňaním poškodená lebo zvony pôsobia na stavbu statickou aj dynamickou silou. Podľa písomných dokumentov mesto vynaložilo na prestavbu zvonice 94 florénov. Podolínska Spišská renesančná zvonica je štvorpodlažná samostatne stojaca stavba štvorcového pôdorysu v nádvorí Rímsko-katolíckeho kostola Nanebovzatia panny Márie. Stavba sa ihneď po dokončení stala dominantnou stavbou námestia. Stavba mala tri samostatné vstupy: severný do polozapusteného suterénu, ktorý slúžil ako mestský sklad. Na východnej strane viedlo do najvyššieho podlažia zvonice točité schodisko, čo je zvláštnosťou, lebo v Spišských renesančných zvoniciach sa k zvonom z pravidla prechádzalo z interiéru zvonice. Hlavný vstup bol na západnej strane. Tento tvoril veľký široký kamenný sedlový portál. Tento portál má v hornej časti svetlík s mrežou. Tento svetlík bol jediným zdrojom svetla v tmavej miestnosti, v tejto miestnosti sa zachoval aj odkladací výklenok z temného vyvýšeného prízemia, kde vedie úzke schodisko v hrúbke muriva. Toto schodisko vedie do miestnosti strážnika. Vstup do tejto miestnosti chránili pevné kované dvere zachované do dnes. Na západnej stene nad hlavným vstupom sa nachádza malé zamrežované okienko, ktoré zabezpečovalo výhľad na celé námestie. V tejto priestrannej miestnosti sa na stenách nachádza niekoľko odkladacích výklenkov. Nachádza sa tu aj prevét - typ stredovekého záchodu (z lat. locus privatus - súkromné miesto ). V úzkom výklenku v murive od okna sa nachádzala šachta v hrúbke muriva, ktorá ústila pravdepodobne do malej žumpy. Prítomnosť prevétu zabezpečovala utajenosť strážnika z exteriéru. Prevéty boli súčasťou iba pánskych sídiel. Všetky 4 podlažia sú zakončené ťažkými valenými klenbami. Svojím vnútorným riešením sa Podolínska zvonica líši od ostatných Spišských renesančných zvoníc. Vo štvrtom podlaží, do ktorého vedie točité schodisko, ktoré osvetľujú malé otvory. Štvrté podlažie slúži ako zvonová komora ( miesto pre zavesenie zvonov na zvonovú stolicu (zvonová stolica trámová konštrukcia, na ktorej je osadený zvon.)) Šírenie zvuku zvonov zabezpečujú nie okná, ale vysoké polkruhovo ukončené zvukové otvory so žalúziami. Na východnej stene je iba jeden zvukový otvor. Na severnej a južnej stene je takzvané bifórium (dvojica združených zvukových otvorov), a na západnej stene trifórium ( trojica združených zvukových otvorov ). V súčasnosti sa v Podolínskej zvonici v ( campanilæ ) používajú 4 zvony a to:

Veľký zvon (maxima campana)

Priemer venca - 138 cm
Hrúbka venca - 16 cm
Výška s korunou - 117 cm
Výška bez koruny - 102 cm
Výška koruny - 15 cm
Koruna - tanierová
Tón - cis´
Odhadovaná váha - 1455 kg
Rok uliatia - 1883
Odlial - Walser Ferenc
Miesto odliatia - Budapešť

Srdce zvona (tundulum)
Výška s remeňom - 130 cm
Päsť - 24 cm
Záves - koža
Stav - pôvodné

Najväčší zvon zvonice je zapísaný ako hnuteľná národná kultúrna pamiatka. Zvon bol odliaty v roku 1883 zvonárom Františkom Walserom v Budapešti. Zvon má veľmi bohatú výzdobu tvorenú početnými ornamentálnymi pásmi z plastickými linkami a rastlinno-geometrickými motívmi v hornej i dolnej časti plášťa. A tiež s reliéfmi panny Márie a ukrižovaného Krista na drieku zvona ( stredná časť zvona ). Tieto reliéfy sú doplnené kartušou s písmenami "S L " ( iniciály Stanislava Ľubomirského spolufundátora zvonu), ale najmä rozsiahlym 9 riadkovým latinským nápisom. Nápis je plný skratiek s menami hodnostárov a s dátumom. Nápis plný skratiek znie po preklade takto: K SLÁVE BOHA A KU CTI PREBLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE PATRÓNKY KOSTOLA ZA ČIAS PÁPEŽA LEVA XIII. APOŠTOLSKÉHO KRÁĽA FRANTIŠKA JOZEFA I. SPIŠSSKEHO BISKUPA JURAJA ČÁSTKU FARÁRA ABERTA RADCU LIPOZIHO KAPITÁNA FAJXA SENÁTORA FAJKIŠA NOTÁRA CHLEBÁKA VICENOTÁRA LIPOZIHO SINDIKA KOSTOLA SIGNAROVIČA TENTO ZVON BOL ODLIATY V BUDAPEŠTI V ROKU 1883 FRANTIŠKOM WALSEROM NA NÁKLADY RÍMSKO - KATOLÍCKEJ CIRKVI V PODOLÍNCI ČÍSLO 1392 ( výrobné číslo zvona ) z toho vznikol mylný názor, že ide o skutočné datovanie zvona.

Stredný zvon ( medio campana)

Priemer venca - 117 cm
Hrúbka venca - 10 cm
Výška s korunou - 130 cm
Výška bez koruny - 100 cm
Výška koruny - 30 cm
Koruna - 6 ramenná hladká
Tón - gis´
Odhadovaná váha - 1000 kg
Rok odliatia - 14.- 15. storočie
Odlial - majster Konrád
Miesto odliatia - Spišská Nová Ves

Srdce zvona (tundulum)
Výška s remeňom - 110 cm
Päsť - 17 cm
Záves - koža
Stav - pôvodné

Je to gotický zvon s pôvodnou 6 ramennou korunou. Zvon je zapísaný ako hnuteľná národná kultúrna pamiatka. Zvon bol odliaty v 14. - 15. storočí Majstrom Konrádom v Spišskej Novej Vsi. V hornej nápisovej páske ( miesto pre nápis v hornej časti zvona ) medzi dvoma plastickými linkami ( linka prebiehajúca po obvode zvona) je latinský nápis v gotickej majuskule ( veľkými gotickými písmenami ) s krížikmi ako delidlami medzi slovami znie takto: O + REX + GLORIE + VENI + CUM + PACE + text znie v preklade takto: O KRÁĽ SLÁVY PRÍĎ S POKOJOM. Plášť tohoto zvona je hladký bez výzdoby, iba v strede a nad úderovým vencom ( najhrubšia časť zvona, do ktorej udiera päsť srdca ) je po obvode plastická linka ( linka prebiehajúca po obvode zvona)

Malý zvon ( miniori campana )

Priemer venca - 94 cm
Hrúbka venca - 10 cm
Výška s korunou - 98 cm
Výška bez koruny - 80 cm
Výška koruny - 18 cm
Koruna - 6 ramenná žliabkovaná
Tón - e´
Odhadovaná váha - 550 kg
Rok uliatia - 14.- 15. storočie
Odlial - Majster Konrád
Miesto odliatia - Spišská Nová Ves

Srdce zvona (tundulum)
Výška s remeňom - 87 cm
Päsť - 15 cm
Záves - koža
Stav - nepôvodné

Je to gotický zvon s pôvodnou 6 ramennou žliabkovanou korunou. Namiesto nápisu sú tu v hornej nápisovej páske ( miesto pre nápis v hornej časti zvona ) medzi dvoma plastickými linkami ( linka prebiehajúca po obvode zvona) iba tri ondrejské krížiky. Plášť tohto zvona je tiež hladký bez výzdoby, iba nad úderovým vencom je jedna hrubá plastická linka ( linka prebiehajúca po obvode zvona ) a dodatočne vyryté číslo 1272 ( výrobné číslo ), z toho vznikol mylný názor, že ide o skutočné datovanie zvona.

Umieračik (mortem knell )

Priemer venca - 38cm
Hrúbka venca - 4 cm
Výška s korunou - 40 cm
Výška bez koruny - 30cm
Výška koruny - 10 cm
Koruna - tanierová
Tón - ais´´
Odhadovaná váha - 35 kg
Rok uliatia - 1930
Odlial - Ján Gedeon
Miesto odliatia - Prešov

Srdce zvona (tundulum)
Výška s remeňom - 40cm
Päsť - 7 cm
Záves - koža
Stav - pôvodné

Tento najmenší zvon je odliaty Jánom Gedeonom v Prešove v roku 1930. Je náhradou zničeného umieračika 1649. V hornej nápisovej páske ( miesto pre nápis v hornej časti zvona ) medzi dvoma plastickými linkami ( linka prebiehajúca po obvode zvona) je nemecký nápis. A v strede na drieku zvona je ( stredná časť zvona ) reliéf Krista na kríži, pod krížom je datovanie 1930.

Ale v minulosti tu boli ešte ďalšie zvony, a to umieračik z roku 1649 a ďalší zvon z roku 1625, ktoré boli zrekvirované počas I. svetovej vojny. Zvony sú v súčasnosti zavesené na novodobej oceľovej zvonovej stolici. Táto zvonová stolica nahradila pôvodnú drevenú zvonovú stolicu, ktorá bola pravdepodobne odstránená z dôvodu elektrifikácie zvonov, a nie z dôvodu zlého stavu pôvodnej zvonovej stolice. Všetky zvony fungujú na elektronický pohon, čo pre nich vôbec nie je vhodné. Zvony sa elektronickým zvonením poškodzujú niekoľkokrát rýchlejšie ako pri ručnom zvonení. Elektronický pohon svojím technickým riešením a zavesením zvonov na zalomenej osi zvukový prejav zvonov veľmi znehodnocuje. Extrémne a neprirodzene spomalený rytmus úderov jednotlivých zvonov s vynúteným vyznievaním jednotlivých zvonov i celej zvonovej sústavy môže niekomu pripomínať údery gongov, a nie vznešených zvonov. A pritom tieto dva gotické zvony a jeden nový barokový zvon by dohromady tvorili veľmi zaujímavý a výnimočný mólový kvintakord. V tomto akorde by sa krásne prepojila mohutnosť tónov gotických zvonov s veľkosťou barokového zvona.

Ešte krátko po postavení zvonice vznikla v jej západnej strane podpivničená prístavba z valnou klenbou. Táto prístavba chránila hlavný vstup. Druhá dvojpodlažná prístavba s trámovým stropom v jej južnej strane žiaľ narušila kompaktnosť tejto stavby. Málo sa vie o tom že dolná časť slúžila v minulosti nielen ako radnica ale i ako krčma. Vonkajšiu výzdobu zvonice tvorí štítková atika (atika zdobená pravidelne sa opakujúcimi malými štítkami). Atika je spájaná tradičnými volutami. Pod ňou je slepá arkatúra, v ktorej sa našli pozostatky sagrifa. Aj Podolínska zvonica mala typickú sagrifovú výzdobu o ktorej sa však uvádza že bola v roku 1905 zabielená. Pri rekonštrukcii v roku 2011 sa na nárožiach zvonice objavilo tmavo sivkasté kvádrovanie. Toto kvádrovanie sa obnovilo. V tom istom roku zvonica dostala aj novú strechu zo štiepaného šindľa. Je to najmladšia Spišská renesančná zvonica.

Naša renesančná zvonica sa dostala aj na oficiálnu poštovú známku Slovenska z emisie "Krásy našej vlasti - renesančné zvonice". Dňa 19.5.2006 bola táto známka slávnostne inaugurovaná v našom meste.

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák

Podolínska zvonica na známke

       Naša renesančná zvonica sa dostala aj na oficiálnu poštovú známku Slovenska z emisie "Krásy našej vlasti - renesančné zvonice". Dňa 19.5.2006 bola táto známka slávnostne inaugurovaná v našom meste.