Libera civitas regalis (Slobodné kráľovské mesto)

Už v roku 1235 riešil pápež Gregor IX. spor o podolínsky desiatok medzi ostrihomským arcibiskupom a krakovským biskupom. Táto udalosť je jednou z prvých, ktoré spomínajú existenciu Podolínca. V 2. polovici 13. storočia sa mesto dostalo do sféry poľského vplyvu. Kunigunda, manželka krakovského a sandomierskeho vojvodu Boleslava Hanblivého, dala Podolínec v rokoch 1272 -1279 dedičnému richtárovi Henrichovi. O niečo neskôr, v roku 1285 Podolínec vyplienili Tatári. Tých v roku 1288 uhorská šľachta v boji známom ako „Bitka pri Podolínci" porazila. Následne na to v roku 1289, Kunigunda obnovila Henrichovi richtárstvo. Mestské výsady podľa magdeburského práva, míľové právo a právo skladu udelil Podolíncu v roku 1292 český kráľ a krakovský vojvoda Václav II.

7. apríla 1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil mestu Podolínec titul, Libera civitas regalis (slobodné kráľovské mesto), čím ho povíšil medzi libera regiae civitas (slobodné kráľovské mestá).

Listina ktorou dňa 7. apríla 1412 Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, povyšuje Podolínec medzi slobodné kráľovské mestá a zároveň oslobodzuje mešťanov od platenia zvláštnych daní a časti cla.

Slobodné kráľovské mestá (po latinsky: libera regiae civitas) boli mestá v Uhorsku, ktoré neboli podriadené župným orgánom príslušnej stolice, mali svoju vlastnú samosprávnu a zákonodarnú moc. Ich obyvatelia si prevažne sami volili svojich richtárov a mestské orgány. Tieto mestá neskôr tvorili v Uhorsku tzv. štvrtý stav a vo vtedajšej feudálnej spoločnosti boli ostrovčekmi demokracie. Podolínec bol v 15. storočí medzi prvými desiatimi mestami s privilégiami slobodného kráľovského mesta.

Kráľovský Podolínec mal tieto privilégia:
1288 - Kunigunda oslobodzuje obyvateľov Podolínca od akýchkoľvek daní a služieb.
1292 - míľové právo, právo skladu a právo opevniť sa hradbami
1345 - právo meča "jus gladii" - zákonodarná moc na pôde mesta Ľudovít I., uhorský kráľ, podriaďuje obyvateľov Podolínca len pod súdnu právomoc richtára a rady, ako to majú ostatné kráľovské mestá.
1409 - Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, dáva Podolíncu právo na konanie dvoch výročných trhov.
1704 - August II., poľský kráľ, dáva Podolíncu právo na ďalšie dva výročné trhy.
1750 - August III., poľský kráľ, potvrdzuje všetky výsady Podolínca a dáva im právo na ďalšie dva jarmoky
slobodná voľba richtára, mestského zastupiteľstva, orgánov mesta a kňaza
slobodné odkazovanie majetku potomkom zo strany jednotlivých mešťanov
zemepanské právo
určovanie mier a váh platných v meste a ich kontrola
hospodárske záležitosti

Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák