SlovenskyHistorické centrum mesta a meštianske domy
Pôvodné osídlenie mesta malo tvar na východ otvorenej šošovky, ktorú pretínala cesta do Poľska. V severných častiach námestia boli vsunuté neskôr dva bloky domov, medzi ktorými viedla cesta smerom na Starú Ľubovňu. Na severnom okraji mesta bol postavený v polovici 17. storočia kláštor a kostol piaristov, ktorý sa zapojil do obranného systému mesta. Za blokmi domov námestia sa vytvoril druhý a neskorý tretí uličný okruh.
Meštianske domy námestia sú zväčša neskororenesančného typu zo začiatku a z prvej polovice 17. storočia. Domy obchodno-remeselníckeho charakteru sú dvojpodlažné a podpivničené, vo väčšine prípadov s polozapusteným suterénom kvôli vysokej hladine spodnej vody. Neskoršie stavebné úpravy sa dotýkali najmä fasád. Všetky meštianske domy sú dvojpodlažné. Dodnes si zachoval gotický charakter dom č. 15 z 15. storočia. Medzi oknami domu sú barokovo upravené obrazy „sv. Trojice" spravej strany a „Útek z Egypta" zľavej strany z konca 18. storočia. Miestnosti sú zaklenuté krížovými klenbami. Domy č. 17, 18, 24, 38, 51 v jadre mesta sú renesančné, barokovo alebo klasicisticky upravené. Na spojovacej uličke ku kláštoru je šesť neskororenesančných domov zo 17. storočia, ktoré tvoria pohľadový doplnok k dominante piaristického kostola. Neporušený charakter si zachovali renesančné domy č. 4, 6, 7, 8,- 14, 16, všetky sú zo 17. storočia. Domy mali v zadnej časti hospodárske trakty so stodolou a šopou. Uprostred bol dvor so studňou. Na Spiši niet iného mesta s tak bohatou sieťou ulíc v historickom centre opevnenom hradbami. Dominantu námestia tvorí mestský hrad „Ratuš". Budova bola dvojpodlažná. V základoch tejto budovy bola padacia brána cez priekopu smerom na západ. Hradby mesta tvoria významnú súčasť historického jadra. Zachovali sa na západnej, východnej a južnej strane mesta. Okolo bývalej dolnej brány sa zachovali v pôvodnej výške s viditeľnou ochodzou a strieľňami. Na sever od bývalej brány je vysoká polvalcová bašta. Južná časť hradieb je zastavaná z obidvoch strán „prilepenými" domami, len koruna múrov prečnieva nad strechami. Ostatné bašty sú zabudované v obytných domčekoch alebo v hospodárskych objektoch. Vo dvore kláštora sú tri zachované bašty. Celé hradby boli v 80-tych rokoch 20. storočia renovované.
Mesto v porovnaní s dedinskými sídelnými útvarmi predstavovalo kvalitatívne vyšší architektonický organizmus. Charakterizovala ho zovretá zástavba rytmizovaná blokmi meštianskych a patricijských domov na úzkych podlhovastých parcelách (vpredu obytný a vzadu hospodársky trakt), zložitá sieť ulíc, hradby (súvislé kamenné opevnenie mali okrem Podolínca i okolité mestá Kežmarok a Levoča), v strede námestie ako stredisko verejného života a trhovisko. Centrom života bolo aj v Podolínci bezpochyby námestie, kde stáli najdôležitejšie stavby mesta, nachádzali sa tu úrady a hlavne tu prúdil obchod. Bolo sídlom vážených osobností mesta a mestského diania, konali sa tu výročné trhy mesta. Námestie malo od 16. storočia povolený týždenný trh a to vo štvrtok, ďalej mestu pribúdali aj výročné trhy a tých bolo v roku 1750 až osem do roka (takýto trh predstavoval svojou podstatou súčasný jarmok). Pulzoval tu jednoducho spoločenský a kultúrny život. Námestiu dominovali kostol a hrad, neskôr aj Spišská renesančná zvonica.
Vzhľad Podolínca určovala voľná reťazová zástavba okolo osi tvorenej cestou medzi západnou a východnou bránou. Podľa výsledkov výskumov urbanistická štruktúra voľnej reťazovej zástavby sa udržala až do 15. storočia. V roku 1409 pribudla do štruktúry mesta ďalšia monumentálna stavba - hrad, ktorý sa stal centrom Podolínskeho panstva. Bol opevnený aj proti vnútru mesta samostatným opevnením nadväzujúcim na opevnenie mesta.
Dnešný pôdorys Podolínca, uličná sieť a uličná čiara, je výsledkom významnej renesančnej stavebnej činnosti v 2. pol. 16. a najmä 17. storočia, keď sa rozšírili pôvodné jadrá obytných budov na poschodové domy prejazdového typu v radovej zástavbe. V baroku sa ustálil typ dvojtraktových domov s prejazdom a trojosovými fasádami s výraznými polkruhovo ukončenými bránami. Zadné časti parciel boli zastavané prízemnými hospodárskymi krídlami s priečnou zvýšenou stodolou a šopou, v strede parcely s dvorom. Tento typ zachovaných okružných hospodárskych uličiek s romantickým nádychom je na Slovensku unikátom. Nasledujúce stavebné aktivity neovplyvnili výrazne stredoveký charakter mesta a črty typického goticko-renesančného spišského mesta zostali zachované až dodnes. Práve pre tieto zachované urbanisticko-architektonické a umelecko-historické hodnoty bol Podolínec v roku 1991 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Spracoval - Lukáš Bernatek
Spolupracoval - Tomáš Čulák
