Veľkonočné trojdnie

V rímskokatolíckej cirkvi sa slávi Veľkonočné trojdnie, ktoré sa
začína na Zelený štvrtok večer sv. omšou na pamiatku Pánovej
večere.

Pokračuje na druhý deň Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pána
(30.3.), cez Bielu sobotu (31.3.), vrcholí Veľkonočnou vigíliou v
neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami Nedele
Pánovho zmŕtvychvstania (1.4.).

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie
Sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním
katolícki biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia
so všetkými kňazmi svojich diecéz omše svätenia olejov, známe pod názvom Missa chrismatis.

Popoludní a večer sa konajú v katolíckych kostoloch sväté omše na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, počas ktorých sa zvykne konať aj obrad umývania nôh dvanástim mužom.

Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň neslúži sv. omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Popoludní sa konajú veľkopiatkové obrady, ľudia
prichádzajú pokloniť sa ku krížu alebo sa zúčastňujú na krížových cestách, ktoré sa konajú v kostoloch alebo na kalváriách miest a obcí.

Na Bielu sobotu večer po zotmení sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Veľkonočná vigília, v rámci ktorej sa už slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista vrcholí v kresťanských cirkvách na Veľkonočnú nedeľu ráno a predpoludním.