Spojenie gotiky s renesanciou

Piaristický kláštor

Prechádzať sa uličkami Podolínca je ako listovať v archívnej knihe, v ktorej je každá strana vzácnym dokumentom. Dokumentom doby, ale predovšetkým života ľudí. Veď ľudia tvoria dejiny, svojim dielom skladajú neopakovateľnú mozaiku, ktorú ich potomkovia obdivujú a ďalej zveľaďujú.

Tak sa skladala a neustále skladá aj mozaika Podolínca - mestečka ležiaceho v údolí rieky Poprad na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov.

História mesta bola ovplyvnená jeho umiestnením, pretože na území, kde sa rozprestiera, sa odpradávna stretala poľská a uhorská zvrchovanosť. Osudy mesta sú preto späté s osudmi obidvoch krajín. Pôvodnú slovanskú osadu Podolínec v rokoch 1241 a 1244 zničili Tatári a znovuzaložili ju kolonisti  v druhej polovici 13. storočia. V roku 1412 kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto, čím sa dostal na úroveň Levoče a Kežmarku a mohol organizovať týždenné trhy a výročné jarmoky.

 

Renesančné meštianske domy na námestí

V tom období rozkvitali v meste remeslá a obchod, najviac bola preslávená výroba nožov s drahocennými ozdobnými rukoväťami. V tom istom roku sa Podolínec dostal s ďalšími šestnástimi spišskými mestami na tristo rokov do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi II. Z obáv pred husitmi umiestnil v roku 1422 kráľ Žigmund na Spiši vojenské útvary, z ktorých jeden bol aj v Podolínci. Preto sa na rozdiel od iných miest, ktoré stagnovali v dôsledku bojov, Podolíncu darilo.

Dodnes si historické jadro mesta zachovalo pôvodnú štruktúru, ktorá súvisí s jeho goticko-renesančným vývojom. Najstaršou budovou v meste je Kaplnka sv. Anny na cintoríne z prelomu 13. a 14. Storočia, ktorá sa nachádza severozápadne od dnešného mesta. Dá sa z toho usudzovať na značnú rozlohu niekdajšieho osídlenia. Predpokladá sa, že i opevnenie budované od roku 1295 obkolesilo hustejšiu časť osídlenia a mesto sa rozkladalo na podobnej ploche ako dnes.

Rímskokatolícky farský kostol s renesančnou zvonicou

Neďaleko trhoviska postavili v roku 1295 nový Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý odvtedy prešiel viacerými úpravami. V presbytériu kostola sú vzácne gotické nástenné maľby v niekoľkých vrstvách z rokov 1380 – 1430. Hodnotu má aj plastický riešený hlavný oltár z rokov 1700 – 1710 a gotická krstiteľnica z druhej polovice 14. storočia. V roku 1659 postavili vedľa kostola renesančnú zvonicu so vzácnym zvonom z roku 1392. V polovici 17. storočia za hradbami vyrástol ranobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom.

Tieto monumenty aj v súčasnosti vytvárajú neodmysliteľnú súčasť podmanivej siluety mesta. Zachované urbanisticko-architektonické pamiatky a uličky mesta s romantickým nádychom sú na Slovensku unikátom. Preto niet divu, že Podolínec bol v roku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.