Národne parky v našom regióne

Tatranský národný park (TANAP)

Tanap

   Chránené územie bolo vyhlásené 18. decembra 1948 na ploche 741 km2, rozloha jeho ochranného pásma je 365 km2. Zaberá Východné (delia sa na Vysoké a Belianské) a Západné Tatry a časť Spiškej Magury, Podtatranskej brázdy a Podtatranskej kotliny.
   Na poľskej strane nadväzuje na Tatranský park narodowy, čím vytvára významné chránené územie. Tatry-naše najcennejšie chránené územie, sa považujú za prírodný skvost aj z medzinárodného hľadiska. Vysokohorské javy najmä ľadovcového pôvodu sa tu skoncentrovali na pomerne malom území, takže vytvorili akýsi model vysokého pohoria.

Národný park Slovenský raj

   Vyhlásený 18.1.1988. Od r. 1964 Chránená krajinná oblasť Slovenský raj. Rozkladá sa na ploche 19 763 ha s ochranným pásmom 13 011 ha, má 26 chránených území o výmere 4270, 18 ha (20 % rozlohy NP) a 275 km turistických chodníkov. Slovenský raj patrí určite k najvýznamnejším a najvýraznejším skvostom slovenskej prírody.
   Územie, ktoré predstavuje, je jedinečné a neopakovateľné nielen na Slovensku. Preto už v roku 1964 bolo toto územie vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO), prvú svojho druhu na Slovensku. O 24 rokov neskôr bol Slovenský raj vyhlásený za národný park. Ako jediný z národných parkov Slovenska je zaradený do európskej siete PAN-parkov.
   Archeologické nálezy svedčia o tom, že Slovenský raj boluž od mladej doby kamennej intenzívne osídľovaný. Jeho jaskyne a výšinné miesta vďaka ich obtiažnemu prístupu poskytovali ich obtiažnemu prístupu poskytovali ich vtedajším obyvateľom veľmi dobrú ochranu pred cudzími ničivými nájazdami. Neskôr toto územie plnilo funkciu zásobarne dreva pre obyvateľstvo žijúce v jeho okrajových častiach. Až v roku 1930 bola ťažba dreva na území vzácnych častí dnešného Národného parku Slovenský raj zakázaná a postupne došlo k zmene leso-hospodárskej funkcie tohto územia na funkcie prírodno-ochrannú, rekreačnú, turistickú a športovú. Pri návšteve národného parku a pohybe v ňom je potrebné rešpektovať zásady ochrany prírody, ktoré prezentuje Návštevný poriadok Národného parku Slovenský raj.
   Národný park Slovenský raj sa vyznačuje predovšetkým najväčšou koncentráciou roklín v celom horstve Karpát (4,4 roklín na 10 km2), najhlbším jaskynným systémom - Stratená jaskyňa s jaskyňou Psie diery (23 km),najväčším podzemným priestorom - Rozprávkový dóm s plochou 9 146 m2 o objeme 79 017 m3, najvyšším vodopádom - Závojový vodopád (70m) v Sokolej doline.
   Za najväčšiu atrakciu sa považuje Dobšinská ľadová jaskyňa, s 26,5 m hrubým obnovujúcim sa najnižšie položeným ľadovcom Európy o objeme 110 132 m3, objavená v r. 1870. V. r. 1887 bola elektrifikovaná ako prvá jaskyňa na svete. Ďalšou zaujímavosťou je Občasný prameň pod Havraňou skalou, popísaný r. 1863 Dionýzom Štúrom.

Národný park PIENINY (PIENAP)

Pienap

   Vznikol v roku 1932 - ako prvý Medzinárodný park v Európe. Jeho súčasťou bol Pieninski park narodowy v Poľsku a na slovenskej strane Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. V roku 1967 vznikol Pieninský národný park, jeho výmera je 3749 ha, ochranné pásmo 22 444 ha. Nádherná scenéria krajiny, rieka dunajec s mohutným a prekrásnym kaňonom, bizarné tvary skalných brál a prírodné vzácnosti flóry a fauny, to sú Pieniny.
   Prírodné hodnoty tohto územia boli dôvodom že tu už v roku 1932 vznikol prvý Medzinárodný park v Európe. V dnešnej jeho dobe ho na oboch stranách štátnej hranice tvoria národné parky. Sídlo správy NP je v obci Červený Kláštor. Priamo v obci sa  nachádza kartuziánsky kláštor zo začiatku 14. storočia. V parku sa nachádzajú tri národné prírodné rezervácie: Prielom Dunajca, Prielom lesnického potoka a Haligovské skaly. Za národnú prírodnú pamiatku bola menovaná jaskyňa Aksamitka, prírodnou rezerváciou Kamienska tisina a chráneným areálom Pieninské lipy.
   Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitého vývoja územia. Na geologickej stavbe sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér. Dominujúce postavenie v bradlovom pásme majú skalné veže Troch korún (982 m n. m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území. Významnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku.

   V pieninách sa už pred druhou svetovou vojnou vybudovala sieť turistických značkovaných chodníkov a chodník vedúci Prielomom Dunajca bol neskôr prebudovaný na náučný chodník, prvý z náučných chodníkou u nás. V roku 1996 bol na tomto chodníku otvorený peší hraničný turistický priechod Lesnica - Szczawnica, ktorý turistom umožňuje spoznávať územie oboch susediacich národnych parkov. Ďalšími atrakciami, zvyšujucími návštevnosť národného parku, sú národná kultúrna pamiatka Červený kláštor s múzeom, zachovaná ľudová architektúra v obciach Osturňa, Hávka, Veľká Lesná, Jezersko. V obci Jezersko sú vybudované lyžiarske vleky, a preto je táto obec vyhľadávaná návštevníkmi hlavne v zimnom období.